Nahradiť / rekonštruovať? Verejná architektonická súťaž v Leopoldove

Peter Lényi, architekt

V uplynulom roku bolo na Slovensku vyhlásených deväť otvorených architektonických/urbanistických súťaží. To je síce viac než v predchádzajúcich rokoch, kedy to bolo priemerne iba päť súťaží ročne, no stále rádovo menej ako v Českej republike a nepomerne menej ako v iných európskych krajinách.

Zákresová fotografia

Úroveň priemeru

Keď si kladiem otázku, prečo to tak je, tak mi nenapadá lepšia odpoveď ako to, že samosprávy, ktoré možno pokladať za potenciálne hlavnú skupinu zadávateľov, sú skromné a trpia predstavou, že na to, aby bola nejaká stavba riešená týmto nástrojom, musí mať vysokú spoločenskú dôležitosť. Akoby sa zdalo, že stavba všedného významu je príliš jednoduchým zadaním, kvôli ktorému nie je potrebné absolvovať taký namáhavý proces, akým je súťaž návrhov. Hovoria o tom témy súťaží uplynulých rokov: Námestie Andreja Hlinku v Žiline, Riešenie rozvojovej osy Petržalky, Rekonštrukcia areálu múzea Antická Gerulata, Castellum – Nové centrum Rusoviec a tak ďalej. Tu je požiadavka rozhodovať cestou súťaže určite správna, avšak treba si uvedomiť, že tento nástroj je rovnako užitočný, ak nie ešte užitočnejší, pri zadaniach malých, každodenných, úžitkových, na prvý pohľad jednoduchých. Do divadla ideme v lepšom prípade pár krát za rok, ale po každý deň celého roka bývame v bytovom dome, chodíme do obchodu kupovať potraviny a chodíme do práce. Všedné budovy užívame intenzívnejšie a majú väčší vplyv na kvalitu života, než tých pár výnimočných stavieb veľkých inštitúcií.

Preto je dobré, že niekedy sa zrodí ambícia a politická vôľa zaoberať sa aj malými zadaniami – nedávno napríklad bytovým domom s nájomnými bytmi v Jarku, obci na západnom Slovensku s necelými dvetisíc obyvateľmi. V tomto je výzva pre dnešok a zajtrajšok. Budovy národného divadla, rozhlasu a televízie (výsledky súťaží) už stoja. Veľké projekty socializmu sú za nami, mierka nového je dnes menšia. Samozrejme, stále vznikajú veľké zadania, tie sú ale väčšinou v kompetencii súkromného investora, ktorý má slobodnú vôľu rozhodnúť sa, či chce byť viazaný okrem vlastného ekonomického záujmu aj záujmom verejným – tvoriť kvalitné fyzické prostredie. Vo verejnom sektore by toto rozhodovanie malo byť jednoduchšie: na prvom mieste by mala byť kvalita. 

1. miesto
2. miesto
3. miesto

Mestský úrad v Leopoldove

Koncom roka 2013 oslovilo vedenie mesta Leopoldov svojich občanov s anketou, v ktorej sa snažilo zistiť ich názor na využitie viacerých nehnuteľností v jeho vlastníctve. Hlavnou otázkou bolo, ako naložiť s budovou, v ktorej v súčasnosti sídli mestský úrad a ktorá je v už nevyhovujúcom technickom stave. Preto je potrebné buď ju zrekonštruovať alebo nahradiť novou budovou.

Kolega Ondrej Marko odpovedal na anketu formou štvorstranového listu, v ktorom predstavil architektonickú súťaž ako najlepší spôsob, ktorý má samospráva k dispozícii na získanie kvalitného návrhu. Samospráva si tento názor osvojila a v spolupráci s našim ateliérom (www.2021.sk) a obstarávateľskou firmou začala práce na organizácii verejnej anonymnej súťaže, ktorá mala priniesť odpoveď na otázku riešenia nového mestského úradu. Zámerne sa vyhýbam pomenovaniu „novej budovy“, keďže súťažné zadanie bolo postavené tak, aby súťažiaci mal možnosť starú budovu nahradiť novou alebo ju rekonštruovať.

Našou úlohou bola funkcia odborného konzultanta súťažných podmienok a spracovateľa súťažných podkladov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že na Slovensku neexistuje veľa odborníkov, ktorí by sa venovali príprave architektonických súťaží. Slovenská komora architektov síce ponúka prístup k svojmu súťažnému poriadku, manuálu súťaží, zoznamu porotcov a spracovateľov súťažných podmienok, avšak príprava súťaže vo svojej komplexnosti stále obsahuje viacero otázok, pri ktorých nastáva zlom v jej kvalite. A tým zlomom je to, či príde návrhov päť alebo dvadsať a či budú zodpovedať očakávaniam, ktoré mal investor na začiatku.

Príprava

Najdôležitejším bodom je výber poroty. Pre zadávateľa súťaže je to vlastne výber toho, aké spektrum návrhov bude môcť očakávať a aký výklad sa mu k nim dostane. Meno porotcu tvorí záštitu nad korektnosťou súťaže, jeho serióznosť a kvalifikovanosť môže pritiahnuť účastníkov, pre ktorých by bolo inak zadanie nezaujímavé. Maloktorý zadávateľ sa orientuje v architektonickej scéne, vo verejných názoroch architektov, preto je výber toho, kto bude vyberať porotu, zásadný. V súťaži v Leopoldove bol náš výber porotcov založený na snahe o to, aby vedeli vybrať návrh, ktorý bude realizovateľný vzhľadom na rozpočet a na spoločenský kontext, aby mali skúsenosť s daným typologickým druhom (radnica) a aby vedeli zrozumiteľne vysvetliť laikom kvality návrhov, hlavne pri tých, ktoré používali súčasnejší architektonický jazyk.

Druhý najdôležitejší bod je príprava zadania. Príprava podkladov vyžaduje zistenie potrieb zadávateľa, keďže účastník súťaže bude mať kvôli zachovaniu anonymity iba obmedzené možnosti, akými bude môcť získať dodatočné informácie o zadaní. V prípade tejto súťaže išlo o vytvorenie nových priestorov existujúcej inštitúcie. To umožnilo, namiesto použitia „neutrálnych“ typologických normových požiadaviek mestského úradu, vychádzať z existujúcej situácie. Vedeli sme presné počty zamestnancov, ich priestorové nároky, väzby na seba a na pohyb návštevníka úradu. Vedeli sme o potrebe a kapacite sobášnej siene, priestorov pre knižnicu, technické služby, čo nám umožnilo veľmi presne definovať požiadavky na priestorový program, čo uľahčilo súťažiacim orientáciu v typológii radnice a viedlo k tomu, aby ich návrhy presnejšie zodpovedali požiadavkam investora.

Pri zostavovaní požadovaných súčastí práce, ktoré bude musieť súťažiaci podať, je možné dopredu určiť, ktoré časti dokumentácie sú pre daný návrh podstatné. Je slušnosťou voči súťažiacemu nepožadovať od neho rozsah, ktorý je nadbytočný, resp. ktorý nebude mať rozhodujúci vplyv na posudzovanie a požadovať od neho množstvo práce, ktore je adekvátne zadaniu. To mu umožní nemárniť čas napríklad kreslením detailu rekonštrukcie fasády, keď v súťaži je smerodatné urbanistické riešenie areálu. V súťaži Leopoldov bola požadovaná dokumentácia približne v rozsahu štúdie, s dôrazom na zákres do poskytnutej fotografie parcely smerom z námestia, na situáciu a zákres do uličného pohľadu. Toto sa ukázalo pre tento prípad ako veľmi užitočné a umožnilo to ľahkú porovnateľnosť návrhov voči sebe plus obmedzilo možnosť toho, aby bol návrh prikrášlený povedzme zvolením pohľadu vizualizácie, kde je vidno iba to, čo súťažiaci chcel, ale nevidno problematické momenty.

Posudzovanie 51 návhov (plus 1 prišiel po termíne) trvalo dva dni, po dlhej diskusii sa podarilo dosiahnuť výber ocenených návrhov. Po ukončení súťaže prebehla priamo v Leopoldove výstava, na ktorej nechal primátor hlasovať aj občanov, a tí jasne potvrdili pôvodného víťaza – prešovský ateliér zerozero. To vytvorilo ešte silnejší záväzok pre nastupujúcu samosprávu, aby bol projekt realizovaný v tejto podobe.

Profesionalizácia

Náklady na súťaž v Leopoldove boli vzhľadom na celkovú predbežne odhadovanú investíciu, 800.000 € bez DPH, pomerne nízke: ceny pre súťažiacich boli spolu 8000 € (1 % investície), honorár obstarávateľskej spoločnosti, honorár za prípravu podmienok a podkladov, honorár poroty a pracovný čas zamestnancov úradu. Prvá cena v súťaži bola 4000€, pričom približná cena štúdie v tomto rozsahu by bola podľa štandardnej tvorby ceny podľa sadzobníka približne 7000 €. Cena bola napriek tomu vzhľadom na iné súťaže podobného rozsahu štandardná. To, že prišlo až 52 návrhov, je dané hlavne momentálnym stavom súťažnej scény – nástroj nie je dostatočne zavedený, každá jedna súťaž je úspechom, architekti sú ochotní pracovať za nižší honorár aj na strane súťažiaceho, aj na strane organizátora v mene toho, aby bolo v budúcnosti súťaží viac. Toto nie je dlhodobo udržateľné a verím, že s postupne vzrastajúcim počtom súťaží budú musieť rásť požiadavky, kvalita a ohodnotenie na všetkých stranách.

Cesta k tomu, aby sa architektonická súťaž stala štandardnou cestou a aby ju požadovali nielen architekti, ale aj investori, je ešte dlhá. Je nutné vidieť pozitívne výsledky, na ktoré sa bude dať odvolať. V Leopoldove prebehla iba prvá fáza toho, čo má skončiť kvalitnou budovou. Až o pár rokov, po kolaudácii nového mestského úradu, sa bude dať povedať, že sa to naozaj podarilo. Pokiaľ ale chceme žiť v demokratickej občianskej spoločnosti, kde prácu pre verejného zadávateľa nevykonáva ten, kto je najlacnejší, ale ten, kto vie poskytnúť najvyššiu kvalitu, nedá sa to robiť inak.